|
||||
|
|
|
|
|
|
Michael Höpfner: OUTPOST OF PROGRESS
OPENING: Thursday, 2nd September 2010 at 7PM 2.9.2010-24.9.2010 |
|
2010-09-02 |
|
Outpost of Progress/ Osada pokroku je názov prevzatý z novely Josepha Conrada z roku 1896, reflektujúcej jeho cestovateľské skúsenosti z Konga. Conrad otvára otázku etiky kolonializmu- postupný fyzický a morálny úpadok dvoch správcov kolónie ako odraz všeobecného stavu kolonializmu.
Michael Höpfner pešo a bez povolenia prechádza plošinou Chang Tang v Západnom Tibete. Predstava puristickej krajiny živená etnografickými/ expedičnými/ dokumentačnými fotografiami sa u Höpfnera mení na súostrovie osád -nie progresu, ale na industriálnou kultúrou poznačenú krajinu v rozklade. Koloniálna predstava západu o tom, že všetky plochy na mape musia byť bezpodmienečne obývané sa stáva utópiou, verifikovanou skrz rozkladajúci sa urbánny experiment. Reziduá postmodernej architektúry v protiklade k mesačnej krajine nekonečných horizontov pôsobia skôr ako ornamenty než monumenty dobytého územia. Michael Höpfner sa spätne vracia do pustých krajín „place-less landscapes“ (Sussane Jäger), aby pri každom ďalšom putovní vytváral nové trasy, ktoré sa krížia, prekrývajú alebo úplne rozchádzajú s predchádzajúcimi. V Höpfnerových denníkových zápiskoch vzniká kartografická/ mentálna mapa/ na minimum redukované kresby bez orientačných bodov, ktoré vedú geografickú evidenciu autorovho pohybu v „ne-mieste“. Samotný pokus o mapovanie „ne-miesta“ má utopický charakter. Höpfnerov pohyb je z perspektívy urbánneho človeka státie na rovnakom mieste. Vystavené série diafilmov sú pohybovým/časovým/priestorovým záznamom Höpfnerovej chôdze z changtangskej plošiny. Viac ako v samostatných záberoch je úmysel autora zjavný vo fotografických sériách (Christian Kravagna). Fotografie radené vo filmovom páse predpokladajú časový a priestorový vývoj, aj keď sa na začiatku javia ako duplikáty so zmeneným uhlom pohľadu/perspektívou/ objektívom. Konštruuje sa tu fiktívna mapa miesta, kde orientačné mechanizmy sú kreované subjektívnym vedomím diváka, prehodnocujúceho stereotypy o exotike neobývaného východu. Jaro Varga |
|
Outpost of Progress is the title coming from Joseph Conrad’s novel from 1896, reflecting his travel experiences from Congo. Conrad is questioning the ethics of colonialism- particularly gradual physical and moral decline of two colony officers as a reflection of the general state of colonialism.
Michael Höpfner walks without permission through the plateau of Chang Tang in West Tibet. The image of purist land strengthened by ethnographic/ expedition’s/ documentary photos are changed in Hopfner’s conception not to “Outpost of Progress” but rather to country in decay affected by industrial culture. Colonial idea of the West about the absolute inhabiting of entire world map surface becomes utopia, here verified through crumbling urban experiment. Remains of postmodern architecture in contrast to moonscape with endless horizons function as ornaments rather than monuments of conquests. Michael Höpfner returns to “place less landscapes” (Susanne Jäger) and by following his new wander he traces another paths, which are intersecting, overlapping or diverging with the previous ones. Höpfner’s diaries create cartographic /mental maps/ reduced drawings without any landmarks, which document the geographical records of author’s movement in “non-place”. The essential attempt of mapping “non-place” is utopian by itself. From the perspective of urban man, Höpfner’s movements in the space appear like standing on the same point. Displayed series of slides are motion/ time/ space records of Hopfner’s wanders in plateau of Chang Tang. More than in solitary images, the intention is clearer in photographic series. (Christian Kravagna). Photographs arranged in filmstrips imply temporal and spatial evolution although they initially appear to be duplicates with the changed gaze/ perspective/lens. A fictional map of the place is constructing here- with the mechanisms of orientation guides, based on subjective consciousness of viewers- followed by redefinition of the stereotypes about the exotic image of vacant East. Jaro Varga |