outdoor symposium

artists:

Anouk Kruithof, Dorota Kenderova, Jaro Varga, Karen Kielland, Mark Fridvalszki, Martin Piacek, Nico Krebs, Svatopluk Mikyta.

Koncept: Lucia Tkacova

V neolite človek vymyslel Prírodu, ako protiklad ľudského sveta, ako niečo, čo je "iné" a "inde". S Prírodou bolo najskôr treba bojovať, neskôr ju vykorisťovať a nakoniec ochraňovať. Do prírody sa chodí, príroda sa zobrazuje, klasifikuje, devastuje, kupuje a predáva. Príroda je "niekde inde", je to miesto kam sa zváža odpad, vyberá sa vstupné a dojíma sa nad západom slnka.
Na planetárnej úrovni "inde" neexistuje a teda ani "príroda" neexistuje všetky bytosti, ľudia aj ne-ľudia, sú vzájomne prepojené, všetko sa deje "tu". Hocijaký maličký čin, ktorý urobíme teraz, bude rezonovať ešte tisíce rokov.

Umelecká produkcia, tak ako každá iná, preťažuje životné prostredie a zahlcuje svet odpadom. Riadi sa pažravými pravidlami neoliberálneho trhu, hovorí jazykom značiek, je závislá na marketingu, trasie sa o pozornosť bohatých a mocných. Umelci vyrábajú výrobky, ktoré majú byť konkurencieschopné, ohodnotené a kúpené, špekulujú nad vývojom trendov, kalkulujú s údernosťou a optimalizujú náklady. Kultové diela dneška, sú smeti zajtrajška.

V našom projekte nazvanom posledný amazonský kongres chceme vytvoriť umelcom príležitosť tvoriť umenie inak - bez drancovania zeme, bez elektriny a vzácnych kovov, bez lacnej pracovnej sily, bez stážistov, bez cargo kontajnerov, bez produkčných spoločností, bez tlaku na úspech, bez divákov a bez ceny. Chceme im dať možnosť vykročiť zo svojho zvyčajného diskurzu a zaužívaného jazyka a pozrieť sa "dnu" - do spletitosti vzťahov medzi sebou a svetom (introspektívny aktivizmus) a do "symbiotickej skutočnosti".
Túžime po skromnosti, po naozajstnosti, po začiatku, po praveku.

Land art je zaprášená kunst-historická kategória, živorí ako odkladisko pre podpriemerných akademikov jeho relevancia sa teraz, na prahu ekologickej katastrofy a v čase metastázujúceho kapitalizmu, znova vynára.
Projektom posledný amazonský kongres by sme chceli oživiť dedičstvo 70-tych rokov, vytiahnuť umenie von z ateliérov, dielní, galérii a skladov a nechať ho bujnieť mimo trhu a internetu. V čase, keď je planéta apokalypticky ohrozená, cítime potrebu venovať sa jej umelecky, i keď v homeopatických dávkach. Chceme na vlastných mysliach a telách preskúmať, čo je podstatou umeleckej tvorby, kde klíčia jej plaché korienky a
aká je zodpovednosť umelca v terminálnom štádiu sveta ako ho poznáme.

Na posledný amazonský kongres sme pozvali medzinárodnú skupinu umelcov, ktorí strávia 7 dní a nocí v lese, dumaním, pozorovaním, diskutovaním a tvorením.
Sympózium bude mať obmedzené podmienky: umelci si do lesa neprinesú žiaden materiál zvonka, budú reagovať na prostredie a pracovať výlučne s prostriedkami, ktoré im les poskytne bez toho, aby ho akýmkoľvek spôsobom poškodzovali. Diela, ktoré v lese vzniknú, zostanú v lese. Les umelecké zásahy postupne
zmetabolizuje, po čase zmiznú bez stopy.

Okrem intervencií v lese bude výsledkom projektu performatívna komentovaná prehliadka na rovnakom mieste, niekoľko týždňov po kongrese.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia